Dovolim si podotknut, ze podstatny rozdiel medzi SMS a (... doplnte lubovolnu messaging aplikaciu ...) je v tom, ze SMS je globalne standardizovana sluzba verejnej telefonnej siete, a ked ma adresat mobilny (alebo v niektorych krajinach aj pevny) telefon, moze cez SMS komunikovat s ostatnymi uzivatelmi inych telefonnych sieti. Jedinecna identifikacia uzivatelov (ich ocislovanie) je dana medzinarodnym cislovacim planom a narodnymi cislovacimi planmi, pridelenie konkretneho identifikatora uzivatelovi je potvrdene zmluvou, a identifikator je prenositelny medzi operatormi (cislo uzivatelovi ostava aj po zmene operatora). Pri kradezi koncoveho zariadenia resp. SIM operator ukradnutu SIM zablokuje a vyda mi novu aj s povodnymi identifikatorom (cislom). Vzajomne prepojenie jednotlivych sieti je mozne vynutit regulacnymi/pravnymi nastrojmi, takze v zasade moze kazdy uzivatel verejnej siete komunikovat s kazdym, globalne, nezavisle na tom, ktoreho operatora a ake koncove zariadenie pouziva. Ak by to bolo nevyhnutne, zaujmy uzivatela chrani statna autorita (regulator).
Messagingove aplikacie (Whatsapp, Viber, Skype, Messenger, ...) nespadaju do verejnej telefonnej sluzby, ide v podstate o uzavrete systemy (siete) bez vzajomneho prepojenia. Oproti SMS je ich pristupnost a interoperabilita obmedzena technicky (potrebou konkretnej aplikacie) a zaroven aj neexistujucimi prepojeniami medzi "operatormi" messaging aplikacii. Ako uzivatel Skype nemozem poslat spravu inemu uzivatelovi na jeho Whatsapp alebo Messenger a dostat od neho odpoved. A ani to nejde jednoducho realizovat, lebo kazda aplikacia pouziva vlastne identifikatory uzivatelov, ktore nie su globalne unikatne. A nie su ani prenositelne - ak sa rozhodnem ze mi Skype nevyhovuje, nemozem si "preniest" svoje uzivatelske meno zo Skype do Viberu, spravy od mojich znamych mi nebudu automaticky budu chodit namiesto Skypu do Viberu. Neexistuje ani pravna istota ohladom drzby jedinecneho identifikatora (cisla) - ak niekto ziska pristup k mojmu messaging uctu (vratane identifikatora), moje moznosti domoct sa napravy stoja iba na pravidlach prevadzkovatela a jeho ochote, ziadna autorita mi ucinne nepomoze.
Je sice pravdou, ze messengery su na rozdiel od SMS "zadarmo" (ak neratame za platbu zasielanie reklamy alebo vyuzivanie osobnych udajov), ale to priamo suvisi s tym, ake su obmedzenia messengerov oproti SMS. Ak by prevadzkovatelia messengerov zabezpecili taku uroven prepojenia/interoberability a istoty ako prevadzkovatelia SMS, nemohli by sa vyhnut ani podobnemu spoplatneniu ako pri SMS.
Ergo, messenger moze byt nahradou za SMS v urcitych pripadoch (male uzivatelske skupiny), ale rozhodnie nie globalne (komunikacia kazdy s kazdym).