Jak vláknově organizovat páteřní trasy ve spojkách

U nas volim metodu podla toho o aku cast siete ide a ak by sa poskodila co by to ovplyvnilo. Napr mame kabel 48vl s buframi po 12vl. Pri obci mam napr logiku - zeleny buffer - primarna siet, privody do primarneho splitra. Cerveny buffer - sekundarna siet, modry buffer - PTP, biely buffer rezerva na celej casti...
Potom ak prechadzam boxami / rozvadzacmi a potrebujem nieco riesit, viem coho sa mam chytat a co je ako dolezite. Napr dolezity je pre mna zeleny buffer, pretoze jeho poskodenie znamena znacnu poruchu siete, cerveny oproti tomu nieje az tak velky problem, je to porucha pri poskodeni ale sekundarna cast ovplyvni vzdy menej zakaznikov. To iste pri odbocovani v kazete/ spojke hocikde...proste nemiesam rozne priority do jedneho buffra. Ku kazdeho prioriote je taktiez iny pristup. K tej najvyssej ide len clovek, absolutne znaly...ku klientovi, ktory spada do sekundarnej siete ide "hociaky" technik, takze ked by poskodil v kazete pri zvarani, je to mensi problem...atd...da sa to riesit rozne. Samozrejme pri zemnej siete prioritu a bezpecnost este zvysim tym, ze sa pouziju oddelene trubicky.

Ked uz je nazov threadu "Jak vláknově organizovat páteřní trasy ve spojkách" tak by som uviedol, ze u nas pri optickych sietach rozdelujeme backbone (pater) a access (pristupovu siet) tak, aby backbone bola co najviac chranena pred poskodenim. Teda nieco take, ze technik ide pripajat klienta, a hrabe sa pritom v spojke kde je backbone, je uplne nepripustne.

V praxi to u nas vyzera tak, ze napriklad na 10 kilometrovej trase (cez intravilan aj extravilan) mame multiruru, ktora priebezne prechadza cez zemne sachty. Zemnych sacht je po ceste napriklad 20 a moze sa stat, ze pribudnu dalsie.
Niektore z tychto miest su urcene ako "agregacne body", do ktorych sa zbieha okolita miestna siet. Na konkretnej 10 kilometrovej trase je ich napriklad 6. V agregacnom bode je nad sachtou postaveny stlpikovy rozvadzac s MICOS kazetami. Okolo tohto rozvadzaca je hviezdica s pristupovou sietou. V agregacnom rozvadzaci je spravidla prva uroven splitovania PON siete.

Backbone kabel ide v jednej mikrotrubke v celej trase a je prerusovany iba v agregacnych bodoch, kde sa z neho vybocuje spravidla 4 vlakna (niekde 8 vlakien) do agregacneho stlpikoveho rozvadzaca. (spravidla sa prerusene vlakna vybocia z oboch smerov). Backbone kabel je v zemi, na vybocenie nad zem je na nom zemna spojka a navareny kratky odbocny kus kabla, ktory vyjde do nadzemneho rozvadzaca. Ak by mi cez agregacny rozvadzac napriklad preslo auto a znicilo ho, znici iba agregacny uzol, no backbone v zemi je nedotknuta.

V druhej mikrotrubicke v trase ide z agregacneho rozvadzaca kabel pristupovej siete, na obe strany (pripadne na viac stran). Tato mikrotrubicka je otvorena vo vacsom pocte zemnych sacht ako backbone mikrotrubicka, a rovnako aj kabel v nej.

Vhodne navrhnutie vlakien a konektorovanie v MICOS kazetach dava velmi dobre moznosti. V uplynulych tyzdnoch menili kolegovia v takejto trase usek asi 2 km backbone kabla. Pouzivane vlakna v tomto useku prepatchovali cez access kabel, vytiahli prec backbone, vymenili kabel, navarili, prepatchovali naspat, a bolo. Kedze prepoj nad tym bezi po viacerych vlaknach cez LACP, uplne cela vymena backbone kabla prebehla bez prerusenia prenosu dat cez backbone co len na sekundu.

Na mieste kde mame usek backbone nad zemou (asi 500 metrov), sa uplatnuje podobny princip. V subehu visia dva kable, jeden je pre backbone, ktory sa neprerusuje, a druhy kabel pre access, ktory je zavedeny do optickych boxov.