Klasicky flowcontrol a QoS vobec nejdu dokopy. Zapnuty flowcontrol je zabijak napriklad na IPTV alebo na akekolvek data citlive na jitter a loss. Nikto si nezela, aby mu pri plnej linke vznikali pauzy v celom trafficu a aby sa zahadzovalo bez rozumu to, co sa prave do linky nevoslo.
Korektne riesenie je vypnut flowcontrol, a oshapovat traffic tak, aby vzniklo uzke hrdlo tam, kde to chcem ja, a kde to viem aj nalezite QoSovat a teda rozhodnut, co sa bude zahadzovat.
Takze ked mam 360 Mbit/s synchro radio pripojene do Cisco switcha, tak prislusny port Cisca oshapujem na 350 Mbit/s, a zaroven to na tomto mieste oQoSujem tak, aby IPTV malo vysoku prioritu a internet nizku. Ked sa naplni 350 Mbit/s limit na switchi, budu sa na switchi dropovat v prvom rade internetove pakety, IPTV prejde bez straty. Kedze mam maximalne 350 Mbit/s trafficu a za tym je 360 Mbit/s radio, teoreticky nikdy nedojde k naplneniu jeho buffrov. (V praxi k tomu dojde pri poklese priepustnosti radia, takze ma zmysel zapnut QoS aj v radiu, aby si s tym v takych pripadoch poradil.)
V praxi si potom optimalnu rychlost shapovania treba vyladit podla typu radia. Pre radia s velkymi bufframi sa moze kludne do radia pustit aj o 10-20% viac ako je jeho priepustnost, a je to OK. Radia s malymi bufframi treba shapovat nizsie nez je ich realna priepustnost. Chce to trochu testov s plne vytazenou linkou (najlepsie realny traffic) a trochu sa s tym pohrat a najst optimalnu hodnotu.