Skusme si najprv spravit poriadok v uplne zakladych pojmoch - napriklad co to je vlastne dezinformacia. Na vyhladanie "co jsou dezinformace" Google uvadza:
"Dezinformácia (angl. disinformation) je nepravdivá informácia zámerne šírená s cieľom oklamať, zavádzať ľudí, ktorej slovenský ekvivalent je: úmyselne falošná informácia. Nemali by sa zamieňať s nesprávnou informáciou (angl. misinformation), ktorá je nesprávna neúmyselne."
Este podrobnejsie je to definovane tu:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Dezinformace
Z hladiska tejto definicie je dezinformacia napriklad tvrdenie ze 1+1=X, kde X nie je rovne 2, (a to v pripade ze nejde o zjavnu parodiou, ironiu, atd), ak cielom je skutocne presvedcit prijemcov o tom, ze 1+1 nie je 2.
Co ale naprikald s vyrokom, ze sa "sam stat pred par lety dostal do role dezinformatora, kdy zprvu lidem nabizel ockovaci latku ktera udela "tecku za koronavirem"" ? Skusme to rozobrat na casti.
Cast vyroku je je mozne interpretovat tak, ze stat nabizel ockovaci latku a sucasne tvrdil, ze ockovaci latka udela tecku za koornavirem. Skutocne toto tvrdil stat? Je mozne tuto informaciu (udajne tvrdenie statu) overit? Ja si taketo tvrde vyjadrenie od nikoho, kto zastupuje stat nepamatam - pamatam si tvrdenia o tom, ze ockovanie znizuje riziko tazkeho priebehu ochorenia a riziko umrtia.
A ak by aj nahodou taketo tvrdenie ("tecka za koronavirem") na zaciatku pandemie odznelo, a neskor by sa ukazalo, ze nie je pravdive, bolo by zrejme vhodnejsie hovorit o misinformacii, teda informacii, ktora je sice chybna, ale neumyselne, a nevznikla s umyslom niekoho poskodit.
Zaver k tejto casti - nateraz nemame potvrdene, ze stat nespravnu informaciu (dezinformaciu ani misinformaciu) siril. A ak by ju aj siril, tak by zrejme neslo o dezinformaciu (umyselne chybnu), ale islo by o misinformaciu (neumyselne chybnu).
Dalsia cast textu sa zaklada na (nepotvrdenom a zrejme nespravnom) predpoklade, ze stat siril dezinformacie. A z toho sa dalej vyvodzuje, ze stat nie je "duveryhodna entita ve svete informaci a rozhodne by stat nemel plnit roli X".
Tu teda doslo k tomu, ze vyrok spochybnuje doveryhodnost statu ako takeho a vyvodzuje zaver, ze statu nemozno verit. Takto poskladana konstrukcia uz moze naplnat definiciu jak misinformacie (ak bol chybny zaver vysloveny neumyselne) alebo aj definiciu dezinformacie (ak bol chybny zaver vysloveny umyselne), pretoze takymto chybnym vyrokom/zaverom sa zaroven poskodzuje dovera v stat (nemozno mu verit a rozhodne by nemel plnit roli X).
