Retransmisia je pravne komplikovana oblast, v ktorej v podstate nie je mozne vyhoviet zakaznikovi aj vysielatelovi/drzitelovi prav. Pri tom co sa poskytuje na trhu, bezne dochadza k mensim a vacsim poruseniam prav. V zmluvach su stanovene za porusenia obrovske pokuty, vacsinou sa neuplatnuju. No ak ich niekto uplatni, tak to mensiu firmu polozi uplne a stredne velku firmu dost zaboli.
Aktualne znenia licencnych zmluv nepoznam, no par rokov dozadu, ked bola situacia na trhu (ponuka sluzieb) podobna ako teraz, a mozno aj znenie zmluv bolo podobne alebo rovnake ako dnes, u vacsiny vlastnikov prav vyzerali licencne zmluvy tak, ze retransmitovat mozes iba vo vlastnej sieti, iba vo vymedzenych lokalitach kde je realne siet zriadenia, iba kodovane. Niektori dokonca predpisovali konkretne kodovacie systemy. Sirenie cez internet nepripustne, timeshift nepripustny, archiv uz vobec nie, moznost pozerania na pocitaci/tablete/mobile vyslovne zakazana, retransmisia mimo uzemie republiky absolutne nepripustna. Viaceri obmedzovali v zmluve aj pocet TV prijimacov napriklad na max. 2 v domacnosti. Zo stovky programov (stanic) boli take veci pripustne ani nie pre 10% z nich, pricom bezne sa to poskytuje pre vsetky, alebo skoro vsetky programy. K tomu ma retransmiter spravidla povinnost strpiet audit od vysielatela kedykolvek na vyzvanie, a pokuta za kazde jednotlive zistene porusenie bezne 10tisic alebo 20tisic EUR.
Taketo nastavenie podmienok zas vyplyva z toho, ze vysielatel kupil prava (napriklad na firmy, serialy) na linearne TV vysielanie v krajine XY, a nie na sirenie cez internet, a uz vobec nie do celeho sveta. A zas voci nemu uplatnuju drzitelia prav podobny system sankcii. Absolvoval som par debat s vysielatelmi smerom k rieseniu, a vysvetlovali mi, ze by ich nakup prav na sirenie cez inernet alebo nakup nelinearnych prav na archiv vysiel mnohonasobne drahsie, a na niektore programy by take prava vobec nedokazali kupit - takze by niektore veci nemohli vobec vysielat, alebo by ich museli blokovat (blackout) v archive alebo na internete. Tym sa opat dostavame k tomu co som pisal na zaciatku, ze ta oblast je velmi komplikovana a v podstate vzdy dochadza k nejakym poruseniam. A v podstate zavisi na odvahe/drzosti retransmitera, ake velke porusenia je este ochotny kvoli svojim zakaznikom robit a riskovat likvidacne pokuty (v tisicnasobkoch presahujuce platby od zakaznikov). Niektori robili alebo robia "odvazne" veci vdaka tomu, ze licencne zmluvny iba podpisovali, no realne ich necitali a teda ani poriadne nevedeli, co podpisali. Alebo si nespravne precitali a pochopili niektore ustanovenia zmluv.
Odkazovane Nařízení (EU) 2017/1128 umoznuje pouzivat online obsahove sluzby mimo uzemia domacej krajiny, pri docasnom pobyte v zahranici - cim sa mysli cestovanie, dovolenka, spravidla najviac 3 mesiace v roku. Prvy problem vidim uz v tom, ze (ak v poslednej dobe nic podstatne nezmenilo) retransmisia musi byt v kablovom alebo obdobnom systeme/sieti, nie cez internet ako online obsahova sluzba (co suvisi s tym ako prava na obsah nakupili vysielatelia, vid vyssie). Takze uz samotne poskytovanie TV cez internet je "za ciarou". A aj keby uz retransmisia cez internet medzicasom bola akceptovatelna, druhy problem je ten, ze formalne uviest adresu v CR a potom sluzbu pouzivat cely rok v zahranici je v rozpore s ucelom uvedeneho nariadenia, ktore upravuje docasne uzivanie, nie dlhodobe.
Smola pri IPTV je to, ze je jasne, odkial sa uzivatel pripaja. V tomto ma navrch satelit, kde poskytovatel moze pouzivanie obmedzit akurat administrativnym opatrenim (v zmluve) ale realne nie je mozne zistit, kde sa dekodovacia karta nachadza, a ani to, ci sa prave pouziva. Takze to nedokaze zistit ani pripadny auditor a nedokaze preukazat pochybenie.
Tak zhruba preto.
